Tréner ako vzor a zodpovedný sprievodca aj v zimných športoch
V prostredí slovenského lyžovania a snowboardingu má tréner osobitné postavenie. Nie je len technickým odborníkom – často je aj mentálnym koučom, oporou na súťažiach, niekedy až druhým rodičom. A práve preto nesie obrovskú zodpovednosť.
Čistý šport nie je len o pravidlách – je to postoj, ktorý sa buduje od prvých oblúkov na svahu. Tento postoj do veľkej miery formujú práve tréneri. Prinášame vám článok Antidopingová agentúra SR (ADA SR), ktorý túto tému otvára naprieč celým športovým spektrom – no výstižne sa dotýka aj nás, lyžiarov a snowboardistov.
Ich vplyv ďaleko presahuje športovisko. Tréneri formujú výkony, ale aj hodnoty. A práve preto sú neoddeliteľnou súčasťou boja proti dopingu.
Tréner. Slovo, ktoré si väčšina ľudí spája s taktikou, disciplínou a stopkami v ruke. No v skutočnosti ide o omnoho viac – tréneri zohrávajú kľúčovú úlohu vo formovaní nielen výkonu, ale aj charakteru a morálky svojich zverencov. V čistom športe sú často tými, ktorí rozhodujú, či mladý športovec ostane verný hodnotám, alebo podľahne tlaku a hľadá skratky.
Viac než len tréningy
„Tréner ovplyvňuje športovca od prvého momentu – keď je ešte len dieťa so snom. Formuje nielen jeho fyzickú prípravu, ale aj postoj k fair play, výžive, regenerácii a k tomu, čo je v športe naozaj dôležité.“
— Tomáš Pagáč, Antidopingová agentúra SR
Zodpovednosť trénera teda ďaleko presahuje výkonnostnú stránku. V mnohých prípadoch je to práve on, kto rozhoduje o tom, či sa z nádejného talentu stane budúci olympionik alebo niekto, kto šport opustí pre stratu motivácie.
Morálny vzor alebo rizikový faktor?
Aj keď na Slovensku nemáme zdokumentované prípady trénerov, ktorí by priamo navádzali na doping, alebo manipulácie súťaží, skúsenosti z praxe hovoria jasne: morálne zlyhania sa dejú.
„Často ide o ťažko dokázateľné prípady ako manipulácia s vekom hráčov, ovplyvňovanie výsledkov, zneužívanie funkcií rozhodcu,“ zdôrazňuje Tomáš Pagáč.
„Málokto si uvedomuje, že problémom je aj to, keď tréner pred mladými športovcami fajčí, konzumuje energetické nápoje alebo žuvací tabak. Tí ho zrkadlia, čo je nebezpečné.“
Temná stránka úspechu: dopingové schémy vedené trénermi
Vo svete poznáme viacero škandálov, v ktorých boli tréneri hlavnými architektmi dopingových systémov.
Príkladom je Alberto Salazar, zakladateľ projektu Nike Oregon, ktorý pre svojich zverencov vytvoril systém „precízne načasovaných“ dávok zakázaných látok.
Doktor Michele Ferrari v cyklistike – vrátane tímu Lancea Armstronga – koordinoval podávanie krvných transfúzií a ďalších zakázaných metód.
„Dnes je predstava, že športovec o takomto systéme nevie, nepravdepodobná. Možno v minulosti, v časoch štátom riadeného dopingu v 70. a 80. rokoch, ale dnes je povedomie na úplne inej úrovni. Výnimkou sú možno len prípady zo silne autoritárskych krajín,“ hovorí Tomáš Pagáč.
Dôvera je základ, no nesmie byť slepá
Vzťah trénera a športovca stojí na dôvere, a práve preto je rizikový, ak tréner zlyhá.
„Neviem si predstaviť situáciu, že by športovec dopoval a jeho tréner o tom nemal ani tušenie. Ich vzťah je taký úzky, že skôr verím v opak, že o všetkom vie a často je priamo zapojený,“ pokračuje Tomáš Pagáč.
Zákaz činnosti platí pre oboch – pre trénera, aj pre športovca
Jedno z antidopingových pravidiel hovorí, že športovec nesmie spolupracovať s osobou, ktorá má zákaz činnosti, či už ide o trénera, lekára alebo maséra.
Chápem, že to môže byť frustrujúce. Ak chceš, môžem ti to upraviť presne podľa tvojho príkladu:
„WADA zverejňuje štvrťročne aktualizovaný zoznam takýchto osôb. Ak športovec vedome spolupracuje s niekým zo zoznamu, vystavuje sa sankciám. Nestačí povedať ‚nevedel som‘, zodpovednosť je na športovcovi,“ vysvetľuje Tomáš Pagáč z Antidopingovej agentúry SR.
Niektoré krajiny, napríklad Rakúsko, považujú doping dokonca za trestný čin a riešia ho aj podľa trestného zákona.
Tréner môže byť majákom, ktorý svojho športovca vedie k zodpovednosti, férovosti a rešpektu. Na druhej strane môže byť aj tienistou postavou, ktorá za zatvorenými dverami ničí hodnoty, ktorým by mal šport slúžiť. Preto je dôležité, aby tréneri nielen poznali pravidlá, ale aby sa nimi aj riadili. A takisto, aby boli pre svojich zverencov vzorom – nielen vo výsledkoch, ale najmä v charaktere.
Prečo by to malo zaujímať aj nás – lyžiarov?
Aj v lyžovaní a snowboardingu sú tréneri tou postavou, ktorá má na mladého športovca najväčší vplyv. Vo veku, keď sa ešte len formuje nielen technika, ale aj charakter, môže byť slovo trénera rozhodujúce. Zväz slovenského lyžovania (ZSL) plne podporuje princípy čistého športu a vníma trénera ako kľúčového nositeľa týchto hodnôt.
3 OTÁZKY PRE ŠPORTOVÉHO PSYCHOLÓGA
Preto sme oslovili športového psychológa a člena zdravotnej a antidopingovej komisie ZSL PaeDr. Mgr. Michala Murárika, aby nám priblížil psychologický pohľad na to, kedy a prečo môže mladý športovec podľahnúť myšlienke na „skratku“ – a ako môžu tréneri a rodičia včas rozpoznať varovné signály.
1. Kedy sa u mladého športovca môže prvýkrát objaviť myšlienka na „skratku“ k úspechu? Ide najčastejšie o tlak z okolia, alebo skôr o vnútorné očakávania?
„Myšlienka na ‚skratku‘ k úspechu sa môže objaviť prekvapivo skoro – často v období, keď sa začína vyostrovať konkurencia, narastá význam výsledkov (napr. výber do reprezentácie, zmluvy, sponzori) a zároveň chýba zdravá psychologická výbava na zvládanie tlaku. U mladých športovcov je to väčšinou kombinácia vonkajšieho tlaku (očakávania trénera, rodičov, systému) a vnútorného tlaku, ktorý si vytvárajú sami – často v snahe ‚nesklamať‘ alebo ‚byť najlepší za každú cenu‘. Keď sa k tomu pridá frustrácia z neúspechu alebo stagnácie výkonu, môže vzniknúť myšlienka, že legálna cesta nestačí,“ vysvetľuje Michal Murárik.
2. Ako mladí športovci vnímajú hranicu medzi „legálnou pomocou“ – napríklad výživovými doplnkami – a zakázanými látkami? Je táto hranica pre nich dostatočne zrozumiteľná?
„Pre mnohých mladých športovcov je táto hranica nejasná. Často sa spoliehajú na to, čo im odporučí tréner, rodič alebo internet, bez hlbšieho porozumenia rizík. Navyše žijeme v kultúre ‚rýchlych riešení‘, kde sú výživové doplnky prezentované ako nevyhnutná súčasť výkonu – čo môže postupne posúvať hranice vnímania: ‚Ak mi toto pomáha, prečo neskúsiť niečo silnejšie?‘
Preto je veľmi dôležité cielene budovať povedomie o tom, že aj ‚legálna pomoc‘ má svoje hranice, a že zodpovednosť za to, čo športovec prijme do tela, nesie on sám. Prevencia by mala byť postavená na porozumení, nie len na zákaze,“ hovorí Michal Murárik.
3. Dá sa v psychike mladého športovca rozoznať varovný signál, že by mohol byť náchylný uveriť, že bez zakázaných látok „to nepôjde“? Existuje podľa vás bod zlomu, ktorý by si tréner alebo rodič mohli všimnúť?
„Áno, existujú varovné signály. Jedným z nich je časté porovnávanie s ostatnými a pocity frustrácie z vlastného výkonu aj napriek tvrdej práci. Ďalším je výrazné zníženie sebadôvery – ak mladý športovec začne veriť, že jeho úsilie ‚nemá zmysel‘, ak nezačne ‚niečo brať‘.
Pozor by si mali dať aj na zmeny v správaní – utiahnutosť, podráždenosť, vyhýbanie sa otvorenej komunikácii, či nadmerná fixácia na výkonové výsledky. Bod zlomu môže prísť v momente, keď sa pre športovca stane výsledok dôležitejší než samotný proces, hodnoty či zdravie.
Tréner a rodič tu zohrávajú kľúčovú úlohu – nielen ako pozorovatelia, ale najmä ako bezpečný priestor, kde sa mladý športovec cíti vypočutý, prijatý aj v neúspechu a pochopený ako človek, nie len ako ‚výsledok‘,“ uzatvára Michal Murárik.
Preto veríme, že tento článok nie je len upozornením – ale aj výzvou k spoločnej zodpovednosti a férovosti v každom kroku športovej cesty.
PaedDr. Mgr. Michal Murárik je športový psychológ a kouč, ktorý sa špecializuje na mentálny tréning športovcov, psychoterapiu a podporu ich výkonov. Pôsobí v súkromnej praxi MINDstep a spolupracuje so športovými organizáciami ako je aj Zväz slovenského lyžovnia Viac na mindstep.sk.
Sledujte Zväz slovenského lyžovania na sociálnych sieťach:
