Na pôde Slovenského olympijského a športového výboru sa po skončení Zimných olympijských hier Miláno-Cortina 2026 zišli prezidenti športových zväzov, aby spoločne zhodnotili vystúpenie slovenskej výpravy. Prezident Zväzu slovenského lyžovania Martin Paško vyzdvihol potenciál mladých skokanov a zjazdárok, ocenil návrat Petry Vlhovej ako dôležitú podporu tímu a celkovo vyjadril spokojnosť s výsledkami lyžiarov na ZOH.
Ako by ste zhrnuli vystúpenie športovcov ZSL na ZOH 2026?
Zväz slovenského lyžovania mal na hrách 10 športovcov v štyroch odvetviach – zjazdové lyžovanie, beh na lyžiach, skoky na lyžiach a akrobatické lyžovanie.
Vystúpenie športovcov Zväzu slovenského lyžovania na Zimných olympijských hrách 2026 možno hodnotiť ako výsledok zodpovedajúci aktuálnej výkonnostnej úrovni jednotlivých disciplín a zároveň ako dôležitý krok v generačnej obmene tímu.
V alpských disciplínach dosiahol najlepší výsledok v mužoch Andreas Žampa, ktorý v obrovskom slalome obsadil 21. miesto, pričom po prvom kole bol na 17. priečke a potvrdil svoje stabilné postavenie v širšej svetovej špičke. V ženskej časti sa najvýraznejšie presadila Petra Vlhová, ktorá po dlhšej súťažnej pauze dokončila slalom na 20. mieste a najmä v druhom kole predviedla výkon na úrovni najlepších pretekárok, keď zaznamenala dvanásty najlepší čas. Rebeka Jančová sa v olympijskom super-G zaradila do prvej polovice štartového poľa na 21. miesto, čo je v kontexte jej aktuálnej výkonnosti veľmi dobrý výsledok. Zatiaľ čo Katarína Šrobová získala cenné skúsenosti pri svojom olympijskom debute.
V moderných disciplínach štartovala Nikola Fričová, ktorá pri svojej premiére na olympijských hrách skončila v skikrose na 28. mieste.
V severských disciplínach zaujal predovšetkým Hektor Kapustík, ktorý sa na oboch mostíkoch prebojoval do druhého kola a na veľkom mostíku obsadil výborné 21. miesto, pričom patril medzi najmladších pretekárov v štartovom poli. Jeho sestra Kira Mária Kapustíková, najmladšia členka slovenskej výpravy, obsadila 41. a 43. miesto a jej výsledky predstavujú dôležitý základ do ďalšieho olympijského cyklu.
V behu na lyžiach dosiahol najlepší výsledok Peter Hinds, ktorý skončil na 38. mieste v pretekoch na 50 km, čo bolo vzhľadom na jeho aktuálnu výkonnosť a skúsenosti realistickým maximom. Celkovo možno konštatovať, že slovenskí reprezentanti podali výkony na hranici svojich aktuálnych možností, pričom významným pozitívom bola účasť viacerých mladých športovcov, ktorí získali neoceniteľné skúsenosti pre ďalší olympijský cyklus.
Čo podľa vás priniesol návrat Petry Vlhovej po dvojročnej pauze pre tím a výsledky na hrách?
Návrat Petry Vlhovej bol jedným z najvýznamnejších momentov účasti ZSL na hrách, a to nielen z výsledkového, ale aj tímového hľadiska. Hlavným cieľom jej sezóny bol samotný návrat do súťažného kolotoča po zranení, pričom už samotné dokončenie slalomu a konečné 20. miesto predstavovali dôležitý krok smerom k návratu na úroveň pred zranením. Jej výkon mal stúpajúcu tendenciu, čo potvrdilo najmä druhé kolo, v ktorom dosiahla dvanásty najlepší čas a ukázala, že je schopná opäť konkurovať svetovej špičke.
Okrem športového prínosu zohrala významnú úlohu aj ako líderka tímu. Počas hier bola prirodzenou oporou pre mladšie reprezentantky na svahu aj mimo neho a svojím prístupom prispela k stabilite ženského tímu. Jej štarty zároveň umožnili lepšie nastavenie prípravy a poskytli realizačnému tímu spätnú väzbu o jej aktuálnej výkonnosti v pretekových podmienkach.
Do akej miery ovplyvňujú výsledky dostupné tréningové podmienky a infraštruktúra a na čo sa ZSL v tejto oblasti aktuálne zameriava?
Dostupné tréningové podmienky a infraštruktúra mali na výsledky výrazný vplyv, čo sa najviac prejavilo najmä v rýchlostných disciplínach alpského lyžovania a v severských disciplínach. V prípade alpského tímu bol limitujúcim faktorom nedostatok skúseností zo Svetového pohára v rýchlostných disciplínach, ako aj obmedzené možnosti prípravy, keďže počet pretekov a tréningových príležitostí v zjazde a super-G je pre slovenských pretekárov výrazne nižší než v lyžiarsky najvyspelejších krajinách.
V severských disciplínach je infraštruktúrny deficit ešte výraznejší. Dlhodobo chýbajú moderné skokanské mostíky a celoročné tréningové areály pre beh na lyžiach, čo je v identifikované ako jeden z hlavných dôvodov súčasnej výkonnostnej úrovne. Na druhej strane ZSL postupne zlepšuje podmienky pre prípravu a realizuje projekty zamerané na budovanie infraštruktúry a tréningového zázemia, čo by malo priniesť efekt v nasledujúcich olympijských cykloch.
ZSL realizuje dlhodobý strategický zámer pre infraštruktúru v zjazdových, severských i moderných disciplínach. Vzniklo Národné tréningové centrum žiactva v Malej Frankovej, ktoré využilo viac ako 58 klubov. Pripravuje sa ďalšie tréningové centrum v Jasnej a projekt paralympijského centra na Kubínskej holi. V roku 2026 ZSL otvoril prvú crossovú trať, ktorá má FIS certifikovanú crossovú rampu a spĺňa spolu s traťou parametre pre Európsky pohár
Aké sú hlavné priority rozvoja slovenského bežeckého lyžovania v najbližších rokoch?
Rozvoj bežeckého lyžovania je postavený na systematickom procese, ktorý sa začal po roku 2023 stabilizáciou situácie v disciplíne a následne pokračuje postupným kvantitatívnym aj kvalitatívnym rastom. Kľúčovým krokom bolo angažovanie skúsených zahraničných trénerov, konkrétne Jana Franca a Dušana Kožíška, ktorí priniesli nové metodické prístupy do prípravy.
Výkonnostne sa disciplína postupne posúva, čo potvrdili výsledky na mládežníckych podujatiach aj v pretekoch FESA Cupu, kde slovenskí pretekári začali pravidelne dosahovať umiestnenia do 30. miesta a v juniorskom veku už atakujú aj pódiové priečky. Zároveň sa podarilo stabilizovať členskú základňu – v behu na lyžiach je aktuálne registrovaných približne 40 klubov a na majstrovstvách Slovenska štartuje približne 350 pretekárov, čo je najvyšší počet za posledných 15 až 20 rokov.
Dlhodobé ciele smerujú k pravidelnému bodovaniu vo Svetovom pohári a k ambícii postaviť štafety na vrcholných podujatiach, pričom v olympijskom cykle do roku 2030 je cieľom umiestňovať sa individuálne do 20. miesta a v tímových disciplínach bojovať o popredné priečky.
Akú úlohu zohráva systémová podpora štátu pri fungovaní a rozvoji lyžovania na Slovensku?
Systémová podpora štátu zohráva kľúčovú úlohu najmä v oblasti infraštruktúry a dlhodobých rozvojových projektov. V severských disciplínach je jedným z významných pilierov program Generácia OLYMP, realizovaný v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a Ministerstvom cestovného ruchu a športu, ktorý výrazne pomáha skvalitňovať prípravu športovcov.
Z pohľadu infraštruktúry je strategickým cieľom vybudovanie národných tréningových centier, konkrétne na Štrbskom Plese ako medzinárodného centra pre severské disciplíny a v Levoči a na Skalke pri Kremnici ako národných centier pre beh na lyžiach. Práve realizácia týchto projektov je zásadná pre vytvorenie podmienok, ktoré umožnia slovenským športovcom systematicky zvyšovať výkonnosť a dlhodobo konkurovať medzinárodnej špičke.
Vystúpenie slovenských lyžiarov na ZOH 2026 podľa vedenia zväzu odráža aktuálnu výkonnostnú realitu, no zároveň naznačuje potenciál do budúcnosti. Významným momentom bol návrat Petry Vlhovej a postupné zapájanie mladých športovcov, ktorí zbierajú skúsenosti pre ďalší olympijský cyklus. Kľúčovou témou zostáva systematická práca, budovanie infraštruktúry a stabilná podpora, ktoré majú vytvoriť podmienky na to, aby sa slovenské lyžovanie v nasledujúcich rokoch posúvalo smerom k vyšším ambíciám na medzinárodnej scéne.
Sledujte Zväz slovenského lyžovania na sociálnych sieťach:
