Cieľ sme splnili, ale je to len začiatok cesty, tvrdí doterajší prezident ZSL

Ján Krajčík odovzdal vo štvrtok pomyselnú štafetu do rúk Martina Paška, ktorý ho vystriedal vo funkcii prezidenta Zväzu slovenského lyžovania (ZSL). Krajčík má za sebou funkčné obdobie, ktoré položilo základy súčasnej podoby ZSL.
„Uplynulé štyri roky neboli jednoduché. Všetci ste vnímali proces zrodu nového zväzu. Bol to veľký cieľ, ktorého myšlienka zrealizovania sa zrodila už dávno. Vďaka za jej uskutočnenie nepatrí len mne, ale všetkým, ktorí sa o to zaslúžili. Vyvrcholilo to koncom mája, keď sme sa na konferencii Medzinárodnej lyžiarskej federácie stali riadnym členom FIS. Ešte tesne predtým sme získali štatút národného športového zväzu. Už dávnejšie máme splnené všetky zákonné i medzinárodné záležitosti, aby sme boli plnohodnotným členom a jediným zástupcom pre FIS na Slovensku. Nebola to jednoduchá cesta, skôr kostrbatá a dlhá, ktorá stála veľa energie i finančných zdrojov, ale sme tu a sme odhodlaní posúvať tento vlak ďalej. Som rád, že s mojím nasledovníkom Martinom Paškom to nie je boj, ale našou snahou je kontinuita, ktorú chceme držať a zároveň priniesť novú kultúru do nášho zväzu, aby boje neboli základom práce zväzu, ale nech je to o dlhoročnej vízii. Verím, že sa nám ju podarí napĺňať. Bol to náš cieľ, ku ktorému nás zaviazala už konferencia v roku 2020. Ten sa nám podarilo splniť, ale je to len začiatok cesty budovania zväzu so silnou značkou, takže naším zámerom je pracovať na rozvoji a kontinuite našej vízie,“ uviedol lúčiaci sa Krajčík, ktorý vysvetlil aj dôvody, prečo už nechcel pokračovať na čele ZSL: „Musím povedať, že štyri roky ma stálo veľa energie. Práca v rámci zväzu nie je o jednotlivcovi, ale je to kolektívna práca. Moje dôvody sú skôr osobné, súkromné, ale naďalej zostávam v ZSL ako člen výkonného výboru. Aj to, že nám delegáti konferencie jednoznačne dala najavo, že chcú, aby sme zostali, nám dodáva novú silu na pokračovanie.“
Ján Krajčík viedol ZSL v turbulentnom období, keď sa rozhodovalo o tom, kto bude zastupovať slovenské lyžiarske hnutie. Táto záležitosť by mala byť už vyriešená.
„Práva a povinnosti môže mať ako národný zväz len jedna organizácia, hoci zväzov môže byť hocikoľko. Žijeme na Slovensku a či Slovenská lyžiarska asociácia ešte niečo podnikne, nemôžeme v tejto turbulentnej dobe vylúčiť. Verím však, že tieto veci už pominuli, takisto ako je za nami obdobie dohadovania sa, hádok, neistoty. Konferencia dala najavo, že chce, aby zväz pracoval, tvoril a posúval sa. Myslím si, že stojíme na pevných nohách.“