Kým u nás v lete vládne teplo a suché svahy, na južnej pologuli vrcholí zima a prebieha plnohodnotná lyžiarska sezóna. Aj preto slovenskí reprezentanti v alpskom lyžovaní a parašporte pravidelne využívajú možnosť odcestovať do Južnej Ameriky, Austrálie alebo na Nový Zéland, kde nachádzajú ideálne podmienky na tréning aj preteky.
O dôvodoch týchto „letných zimných výjazdov“ sme sa rozprávali s Braňom Brozmanom, sekretárom pre alpské disciplíny, a Martinom Makovníkom, manažérom pre parašporty.
1. Sezónny kalendár FIS
Otázka: Kedy oficiálne začína a končí preteková sezóna podľa FIS? Ako je rozdelená medzi severnú a južnú pologuľu?
Braňo Brozman:
„Sezóna pre alpských lyžiarov je veľmi dlhá a čas na regeneráciu je obmedzený. Na jar ešte využívame májové a júnové podmienky v Alpách na technický tréning, voľné jazdy či testovanie lyží. Preteková sezóna sa oficiálne začína spravidla koncom júla v Čile a Argentíne, potom pokračuje aj na Novom Zélande a v Austrálii. U nás v regióne (SVK/CZE/POL) preteky štartujú až koncom decembra alebo začiatkom januára. Sezónu uzatvárame v apríli na Štrbskom Plese, prípadne v Rakúsku či Škandinávii.“
Martin Makovník:
„Štandardne sa pre parašportovcov sezóna začína v novembri, no krajiny na južnej pologuli – najmä Čile či Nový Zéland – organizujú FIS alebo národné preteky už v auguste a septembri.“
2. Najčastejšie destinácie
Otázka: Ktoré strediská na južnej pologuli slovenskí reprezentanti navštevujú a prečo?
Braňo Brozman:
„V Južnej Amerike využívame Argentínu a Čile. Najznámejšie strediská sú Ushuaia, Cerro Catedral, Perito Moreno, El Colorado, La Parva, Corralco či Antillanca. V Austrálii a na Novom Zélande sú to Coronet Peak, Cardrona a Thredbo. Hlavným dôvodom sú stabilné zimné podmienky v lete a možnosť štartovať na kontinentálnych pohároch – SAC a ANC, FIS pretekoch či národných šampionátoch.“
Martin Makovník:
„My sme sa v minulosti pripravovali najmä v Čile a Argentíne. Tento rok pôjdeme do Čile. Výhodou je, že oproti Austrálii či Novému Zélandu je Južná Amerika finančne menej náročná. Konkrétne Čile má v tomto období veľmi dobré snehové podmienky a stabilné počasie, čo umožňuje absolvovať väčšinu plánovaných tréningových jednotiek. V Alpách je počasie v rovnakom období oveľa premenlivejšie.“
3. Typy pretekov
Otázka: Aké preteky sa na juhu konajú a aký majú význam pre športovcov?
Braňo Brozman:
„Okrem klasických FIS pretekov sa tam jazdia aj kontinentálne poháre a národné šampionáty. Pretekári tu môžu získať nižšie FIS body, čo im v sezóne pomáha k lepším štartovým číslam a väčšej konkurencieschopnosti.“
Martin Makovník:
„Do Čile cestujeme primárne za kvalitným tréningom. Tento rok však absolvujeme aj preteky, hoci to nebol náš hlavný cieľ. Z pohľadu celej sezóny nie sú výsledky z týchto podujatí kľúčové, majú skôr psychologický efekt – pretekári majú pocit, že majú štart navyše.“
4. Dôvody cesty na južnú pologuľu
Otázka: Prečo športovci odchádzajú na juh a neostávajú trénovať v Európe?
Braňo Brozman:
„Svetový pohár sa začína v Söldene koncom októbra a aby boli športovci pripravení, musia mať kvalitnú letnú prípravu. Pravdepodobnosť, že ju absolvujú v plnom rozsahu, je na južnej pologuli podstatne vyššia než v Európe. Z vlastnej skúsenosti vnímam veľkú výhodu dvojfázových tréningov, flexibilitu zjazdoviek a stabilné podmienky.“
Martin Makovník:
„Naša kľúčová príprava na snehu je v októbri a novembri. Chceme, aby september plynule nadviazal na tieto mesiace, no v Európe je to čoraz ťažšie. V Čile máme možnosť dvojfázového tréningu a širokú škálu tratí vrátane rýchlostných disciplín.“
5. FIS body a koeficienty
Otázka: Ako funguje výpočet bodov a akú výhodu prináša južná pologuľa?
Braňo Brozman:
„Adder je prirážka k základnej FIS prirážke. Od mája 2026 sa bude aplikovať na preteky úrovne 2, 3 a 4, nie však na Svetový pohár či kontinentálne poháre. Južná pologuľa je výhodná preto, že preteky ANC a SAC majú nižšiu minimálnu prirážku – 15 bodov. To znamená, že športovci tu majú väčšiu šancu získať lepšie body, často aj vďaka menšiemu počtu pretekárov na štarte.“
Martin Makovník:
„Pre parašportovcov nie sú FIS body hlavným dôvodom účasti. Primárne sa zameriavame na tréning a prípravu na paralympijskú sezónu.“
6. Účasť slovenských reprezentantov
Otázka: Kto z našich reprezentantov pravidelne jazdí na juh a kto tam bol tento rok?
Braňo Brozman:
„V minulosti tam chodili špičky ako Veronika Velez Zuzulová, Matej Falat či bratia Žampovci. Vlani sa k nim pridali Matej Prieložný, Andrej Barnáš, Martin Michalka, Timotej Takáč, Philippe Beck, Lucia Gajdošíková, Ella Hrbáňová a Sophia Polák. Tento rok vycestovali Adam, Andreas a Teo Žampovci, ďalej Adam Nováček, Matej Prieložný, Rebeka Jančová, Lucia Gajdošíková, Oliver Tabačko, Philippe Beck, Dávid Sucharda a v rámci FIS Development campu aj Michal Tatarko.“
Martin Makovník:
„Na južnú pologuľu cestujeme najmä pred paralympijskou sezónou. V minulosti tam boli Jakub Krako, Miroslav Haraus, Marek Kubačka či Alexandra Rexová. Tento rok sa do Čile chystajú Alexandra Rexová, Marek Kubačka a Laura Havrillová.“
Letné cesty na južnú pologuľu sa stali pevnou súčasťou prípravy slovenských lyžiarov aj parašportovcov. Kým pre alpských reprezentantov sú dôležité najmä preteky a možnosť zlepšiť si bodové postavenie, pre parašportovcov ide skôr o kvalitný tréning v stabilných podmienkach. Spoločným menovateľom je však snaha využiť leto na severnej pologuli naplno a prísť do novej sezóny čo najlepšie pripravený.
Sledujte Zväz slovenského lyžovania na sociálnych sieťach:
