Kým fyzická bolesť býva viditeľná, s tou psychickou je to komplikovanejšie. Mladí športovci zo Zväzu slovenského lyžovania čelili túto sezónu výzvam, ktoré nebolo možné si natrénovať v posilňovni.

Snoubordistka Katarína Pitoňáková sa ocitla v situácii, keď musela začať prakticky od nuly. Operácia skríženého väzu v kolene jej nielenže zobrala možnosť súťažiť, ale postavila ju pred dlhý a náročný proces rekonvalescencie.

„Bolo náročné prijať obmedzenia a nepodľahnúť frustrácii. Pomohlo mi sústrediť sa na malé pokroky, disciplínu a podporu blízkych.“ – Katarína Pitoňáková

S podobnou skúsenosťou vstupoval do sezóny aj snoubordista Samuel Sakál. Operácia kolena, vynechaná sezóna, množstvo času stráveného mimo súťažného diania. Namiesto pretekov prišli ťažké tréningy, dlhá regenerácia a dni doma s rodinou.

„Fyzická bolesť je jedna vec, ale psychicky som si to musel celé nastaviť úplne nanovo.“ – Samuel Sakál

Nie každý boj však pramenil zo zranenia. Pre Michala Bekeša bola výzvou frustrácia z minimálnej straty – keď skončil štvrtý s odstupom len pol kilometra za hodinu pri rýchlosti 200 km/h.

„Tlak od verejnosti vytesňujem. Idem si za svojím cieľom konštantne.“ – Michal Bekeš

Psychologický súboj prežívala aj Sára Pitoňáková. Strach zo skokov, nervozita, no aj odvaha priznať si, že potrebuje pomoc. Dnes už má vlastnú rutinu: chvíľka ticha, vizualizácia trate a sústredenie na cieľ.

„Veľmi mi pomohla športová psychologička Pačesová. Ukázala mi, ako lepšie pracovať so stresom.“ – Sára Pitoňáková
„Niekedy si aj poplačem. Potom si pustím hudbu, prejdem sa a pozriem, čo môžem nabudúce spraviť lepšie.“ – Sára Pitoňáková

So silnými emóciami sa musela popasovať aj Dorota Pitoňáková. Pád, nevydarený štart, chybná línia – to všetko môže v snouborde znamenať koniec. Pred pretekmi si vždy vizualizuje trať, zhlboka sa nadýchne, zatne päste a povie si: „Len ja a trať.“

„Učím sa nebrať neúspech ako osobné zlyhanie. Dôležité je sústrediť sa na veci, ktoré môžem ovplyvniť – štart, techniku, reakcie.“ – Dorota Pitoňáková
„Len ja a trať.“ – Dorota Pitoňáková

Jakub Válek vnímal za svoju najväčšiu výzvu majstrovstvá sveta v akrobatickom lyžovaní – prostredie, ktoré bolo o niekoľko levelov vyššie ako to, na čo bol zvyknutý z európskych pohárov. Rituály pred štartom nemá pevne dané, no vie sa sústrediť dýchaním a hudbou.

„Očakávania druhých veľmi neriešim. Robím to, čo ma baví, a to ma drží nad vodou.“ – Jakub Válek

Zväz slovenského lyžovania, pod ktorého krídlami všetci títo mladí športovci pôsobia, si uvedomuje, že mentálna príprava je dnes rovnako dôležitá ako technický tréning. Podpora psychickej odolnosti sa stáva prirodzenou súčasťou vývoja športovcov – a ukazuje sa, že to nie je len cesta k lepším výsledkom, ale aj k vyváženejšiemu, zdravšiemu prístupu k výkonu.

Každý z oslovených športovcov má vlastný príbeh, iné prekážky a inú cestu k výkonom. Čo ich však spája, je pochopenie, že mentálna odolnosť nie je len doplnok fyzickej prípravy – je jej neoddeliteľnou súčasťou. V rozhodujúcich momentoch nerozhoduje len technika, výbava či sila svalov, ale aj vnútorné nastavenie, schopnosť pracovať s tlakom a rýchlo sa otriasť po neúspechu.

Ich rady pre mladších športovcov znejú jednoducho, no ukrývajú v sebe roky skúseností a pádov: učte sa zvládať emócie, vnímajte chyby ako príležitosť na rast, neporovnávajte sa, ale zamerajte sa na vlastný progres. Dôvera v proces, vytrvalosť a schopnosť hovoriť otvorene o svojich pocitoch sú dnes rovnako dôležité ako tréningový plán.

Sledujte Zväz slovenského lyžovania na sociálnych sieťach: