Ranné vstávanie o šiestej, proteínový shake namiesto raňajok v aute, tréning s trénerom, písomky počas prestávok, druhý tréning večer a domov až o siedmej. Potom ešte štúdium do noci. Znie to ako science fiction? Pre slovenských reprezentantov zo Zväzu slovenského lyžovania je to realita každého dňa. Mladé talenty otvorene prehovorili o tom, ako sa dá skĺbiť vrcholový šport s vysokoškolským vzdelávaním – a nie je to vôbec jednoduché.
Snowboradkrosár Samuel Sakál študuje na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici s externým štúdiom a individuálnym študijným plánom. Znie to ako ideálne riešenie pre vrcholového športovca, no v praxi je to oveľa komplikovanejšie. Školu má síce len v piatky, no ani to mu často nevychádza. „Musím konzultovať s vyučujúcimi online,“ priznáva. Najhoršie je to počas vrcholu sezóny od januára do apríla, keď sa termíny sústredení a výučby nepríjemne prekrývajú. Chvalabohu za moderné technológie – e-maily a videohovory mu umožňujú zostať v obraze aj zo zahraničia.
Jeho príbeh má však aj smutnejšiu kapitolu. Predtým študoval v Olomouci, no kvôli častým neprítomnostiam spôsobeným pretekmi nesplnil podmienky na získanie zápočtov. Výsledok? Nemohol pristúpiť ku skúškam a musel prestúpiť. „To je dôvod, prečo som išiel naspäť na Slovensko. Vedia mi vyjsť v ústrety,“ vysvetľuje. Najväčšiu podporu má zo svojho blízkeho okolia – a práve to mu pomáha zvládať náročné obdobia. Jeho odkaz pre váhajúcich? Nie je to najľahšie, ale treba si nájsť systém. „Treba sa premôcť po tréningu a nájsť aspoň tú hodinu denne na školu,“ radí s úsmevom.
Dobrí spolužiaci sú základom
Tento rok má skikrosár Jakub Válek, ktorý tiež drie lavice Univerzity Mateja Bela, situáciu o niečo jednoduchšiu – väčšinu výberových predmetov si odchodil už v prvých dvoch ročníkoch. Jeho tajomstvo úspechu? Skvelí spolužiaci, ktorí mu posielajú, čo sa preberalo, keď on jazdí na pretekoch. „Tento rok to je ľahšie, stíham školu aj tréning,“ vysvetľuje reprezentant. Veľakrát sa mu stalo, že musel vycestovať do zahraničia práve v čase výučby, no keďže komunikácia s vyučujúcimi je dobrá, všetko sa dá vybaviť. Má výhodu v tom, že študuje trénerstvo a na škole je viacero ďalších reprezentantov, takže pedagógovia sú na takéto situácie zvyknutí. „Učím sa nie len v škole, ale aj počas tréningov,“ dodáva. Vzdelávanie v oblasti trénerstva mu dáva zmysel – pripravuje sa totiž na obdobie po aktívnej kariére.
Keď sa deň začína o šiestej a končí po deviatej
Má program, ktorý by väčšinu ľudí položil na lopatky už prvý deň. Zjazdový lyžiar Andrej Barnáš vstáva o šiestej, raňajkový shake vypije v aute, od siedmej do pol deviatej trénuje, potom dopisuje
písomky počas vyučovacích hodín. Poobede nasleduje druhý tréning v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ sa vracia až o siedmej večer. A to ešte nie je koniec – doma ho čaká štúdium. Najťažšie je to počas zápalu sezóny, preto sa snaží pred jej začiatkom dobehnúť školu čo najviac. Študuje na športovom gymnáziu, kde nie je jediný žiak s individuálnym plánom. „Pani učiteľky mi vždy pomôžu. Lepšiu školu pre šport som si nemohol vybrať,“ vyznáva s vďakou.
Andrej však otvorene priznáva, že nie je vždy ľahké prekonať únavu. „Snažím sa to prekúsať, ale niekedy mi to nejde,“ hovorí úprimne. Jeho spolužiaci mu síce trochu závidia, že netrávi v laviciach toľko času, no nevidia druhú stranu mince – vyčerpávajúce tréningy a obrovskú zodpovednosť. V dobiehaní školy mu pomáhajú spolužiaci aj učitelia, rodičia ho tlačia v plnení povinností a tréner sa snaží prispôsobiť časy tréningov dôležitým testom.
Príbehy Samuela, Jakuba a Andreja odhaľujú realitu, o ktorej sa za stolmi v kaviarňach často len romanticky rozpráva. Skĺbiť vrcholový šport so vzdelávaním nie je otázka talentu – je to otázka disciplíny, podpory a schopnosti obetovať to, čo iní považujú za samozrejmosť. Zatiaľ čo ich rovesníci trávia večery s priateľmi, títo mladí športovci sedia nad učebnicami. Keď iní spia, oni už vstávajú na ranné tréningy.
Čo spája všetkých troch reprezentantov Zväzu slovenského lyžovania? Uvedomenie si, že športová kariéra má svoj začiatok, ale aj koniec. A práve vzdelávanie je tým, čo zostane aj vtedy, keď lyže alebo snowboard definitívne odložia do skrine. Nie je to vzdávanie sa snov – je to múdre plánovanie budúcnosti. Pretože tí najlepší športovci sú zároveň tí, ktorí vedia, že úspech nie je len o víťazstvách na trati, ale aj o zodpovednom prístupe k životu mimo nej.
Pre mladých, ktorí uvažujú o podobnej ceste, majú títo športovci jasnú správu: áno, je to náročné, občas frustrujúce a vyžaduje si to obrovské množstvo energie. No zároveň to ide. Stačí nájsť svoj systém, nebáť sa požiadať o pomoc a hlavne – nikdy nepodceniť hodnotu vzdelania. Lebo ako hovorí Andrej: „Všetko sa dá, len treba chcieť.“ A práve táto filozofia odlišuje tých, ktorí to skúšajú, od tých, ktorí to dokážu.
Sledujte Zväz slovenského lyžovania na sociálnych sieťach:
