Bojoval o život, teraz preháňa svetovú špičku v rýchlostnom lyžovaní

Slovenské lyžovanie žne úspechy v rôznych odvetviach. V alpskom lyžovaní má vo hviezdnej Petre Vlhovej celkovú víťazku seriálu Svetového pohára 2020/2021, ale medzi svetovú špičku v nedávno skončenom ročníku patril aj Michal Bekeš, ktorý sa tešil z najväčšieho úspechu v kariére v rýchlostnom lyžovaní.

“Vzhľadom k tomu, že sezóna bola krátka, som maximálne spokojný, keďže som dosiahol 6. priečku v konečnom hodnotení Svetového pohára v rýchlostných disciplínach. V jednotlivých kolách seriálu som sa umiestnil na 5., 8. a 10. pozícii. Z týchto troch kôl SP vo Švédsku vznikol tento celkový výsledok. Z môjho pohľadu to bola úžasná sezóna, jedna z mojich najlepších doposiaľ, ktorá prišla po dvoch náročných rokoch,” obzrel sa Bekeš za uplynulými mesiacmi.

Všetko však mohlo byť inak. Bekeš pred úspešnou sezónou musel prekonať vážne zdravotné problémy a doslova zvládnuť boj o vlastný život. Po vážnom zákroku, akým je operácia srdca, sa pomerne rýchlo dokázal vrátiť do súťažného diania a ešte k tomu aj úspešne.

“Vrátim sa späť ešte do roku 2019, keď som po sezóne išiel v apríli na vyšetrenie pravého kolena, aby som podstúpil operáciu. Chcel som si dať spraviť plastiku predného skríženého väzu, keďže som desať rokov pretekal s roztrhnutým väzom. V máji som sa dal do poriadku. Žiaľ, o mesiac neskôr som dostal pľúcnu embóliu, pričom som v nemocnici skoro neprežil. Tam mi diagnostikovali rozšírenú aortu a čakala ma operácia. Tú som absolvoval v roku 2020 v Košiciach, lekári ju zvládli bravúrne. Šesť mesiacov po nej a rekonvalescencii som začal trénovať. Najskôr kondične na skialpoch krátke vzdialenosti a neskôr som stupňoval zaťaženie, pridával aj výškové rozdiely. Keďže som sa cítil fajn, začal som trénovať aj v Poľsku, lebo na Slovensku boli všetky zjazdovky a lyžiarske strediská zatvorené. Ja zvyčajne trénujem každý deň ráno dve hodiny v Lomnickom sedle, ale vtedy to nešlo, preto sme sa pripravovali v Poľsku. Vo februári som sa rozhodol, že ideme do sezóny a budem aj súťažiť,” priblížil udalosti uplynulého obdobia držiteľ rýchlostného rekordu na slovenskom území.

“Toto slovenské maximum má hodnotu 160,79 km/h a dosiahol som ho v Lomnickom sedle v roku 2015, keď som bol v podstate prvýkrát na tejto zjazdovke. Chcel som otestovať, ako rýchlo sa dá jazdiť na Slovensku. Dovtedy ľudia okolo mňa tvrdili, že nie je kde trénovať. Tak som sa rozhodol, že treba vytvoriť nejaký rekord a ja som tak spravil na najstaršej zjazdovke. Keďže mi je táto disciplína blízka pre rýchlosť a adrenalín, tak som si vtedy povedal, že chcem jazdiť vo Svetovom pohári a urobím všetko pre to, aby som sa tam mohol dostať. A podarilo sa, od roku 2016 súťažím v rámci SP,” poznamenal 31-ročný Slovák, ktorý počas svojej kariéry atakoval hranicu 230 km/h. “Tak rýchlo som išiel v roku 2018 vo francúzskom Vars. Je to neopísateľný pocit rútiť sa dole svahom v rýchlosti, ktorá je tak obrovská, že nevnímate, čo sa deje okolo vás. Ľudia mimo zjazdovky sledujúci pretekárov majú pocit, ako keby okolo nich prefrčala stíhačka. Počuť len obrovský hluk rozpínajúci sa na celú dolinou. Pretekár rútiaci sa dole má obrovský odpor a aerodynamika sa v podstate s vami hrá.”

Na dosiahnutie vyše dvestokilometrovej rýchlosti je nutné splniť niekoľko predpokladov. “Potrebujete mať k dispozícii top lyžiarsky materiál, byť vyjazdený lyžiar, mať psychickú pohodu na štarte, lebo nie každý chce ísť cez 200-kilometrovú rýchlosť. Niektorí to pri tejto rýchlosti radšej vzdali. Svah je veľmi strmý, má 98-percentný sklon, takže je to veľmi náročné, ale na druhej strane paráda,” uviedol Bekeš, ktorý zároveň priblížil, ako prebieha brzdiaci proces po vyvinutí obrovskej rýchlosti: “Cieľová méta je vyznačená dvoma modrými pruhmi. Najskôr pretneme štartovú, potom cieľovú a na záver obrovskú červenú čiaru, ktorá nám signalizuje, že sa musíme začať rozbaľovať zo zjazdového postoja. Najskôr rozprestrieme ruky ako orol krídla na spomalenie, potom sa pomaly postavíme z postoja, následne začneme brzdiť pluhom a keď nám klesne rýchlosť na 150 km/h, môžeme robiť traverzy a hraniť. Vtedy sú už lyže ovládateľné.”

Rýchlostný lyžiar brzdí pri rýchlosti 150 km/hm, klasický zjazdár bežne takú hodnotu ani nedosiahne. “Sú určité typy zjazdoviek, na ktorých sa to dá ako napríklad Wengen či Kitzbühel, ale musia to byť top športovci, ktorí chcú dosahovať takéto rýchlosti,” tvrdí Bekeš.

Najlepší slovenský pretekár v rýchlostnom lyžovaní prezradil aj svoje myšlienkové pochody počas jazdy: “Na čo myslím? Užívam si každý jednu jazdu naplno, pretože je to ako droga. V každej jednej jazde sa snažím prekonať rýchlosť z predchádzajúcej. Momentálne mám dosiahnutých najviac 223 km/h, takže v najbližšej dobe sa budem snažiť prekonať túto hodnotu. Je to jeden z mojich cieľov a ďalším je dostať do top 5 vo Svetovom pohári,” dodal Michal Bekeš.